Založiť webovú stránku alebo eShop

tipy

ALFADRACONIS
Do tejto sekcie som sa rozhodla dávať všetky užitočné poznatky týkajúce sa chovu ČRT-ov. Poznatky, ktoré nazbieram od chovateľov, veterinárov, z kníh a časopisov, resp. webových stránok chovných staníc. Všetky dobré rady od ľudí, ktorím záleží na správnom vývoji tohoto plemena. Rozhodla som sa tak preto, lebo mne pri prvom odchove šteniatka chýbalo veľa dobrých rád, ku ktorým som sa nedostala. Jedno je isté, že v konečnom dôsledku na neskúsenosť doplatí vždy pes, lebo je odkázaný len na rozhodnutia a vedomosti svojho chovateľa. Ku každému príspevku uvediem zdroj, z  ktorého daná informácia, resp. rada pochádza. Je len na každom chovateľovi, čo si z toho pre svojho psa vyberie. Včerajšok sa nikdy nevráti, zanedbané chyby sa nikdy neodstránia a preto je lepšie byť o pol kroku dopredu, ako o štvrť kroku dozadu!

VEĽA ŠŤASTIA  A NEZABÚDAJTE, ŽE VŠETKO MÁTE VO SVOJICH RUKÁCH!!!!



Rady ktoré som získala od chovateľky nášho druhého ČRT-a, p. Svjetlany Zolotovej a jej chovateľskej stanice ZOLOTOJ GRAD:

- šteniatkam od 2 mesiacov treba dávať minerálne doplnky na podporu vývoja kostí, chrupaviek a zúbkov. Doporučila nám WELPENCALC   a GAAG. Môžete skúsiť aj niečo iné napríklad u nás vyrábaný výživový vápnikový doplnok BIOMIN-calcium. Dostať ho v lekárni. Vyrába sa z čistých vaječných škrupín a má výborné výsledky v danej oblasti. Ale v každom prípade treba doplnok šteniatku dávať.

- misku na kŕmenie by malo mať šteniatko vždy vo výške svojho hrudníka. Preto je vhodné zakúpiť šteniatku posuvný stojan na misky na kŕmenie a pitie. Vždy podľa rastu šteniatka mu výšku misky prispôsobiť.
AK MÁTE DOMA VIAC  PSOV, DOZERAJTE ABY ĆRT-OM NECHALI ZOŽRAŤ SVOJU DÁVKU KRMIVA ZO SVOJEJ MISKY. ČRT-I sú tak dobrosrdeční a nekomfliktní, že nechajú priebojnejším psom zožrať aj svoje krmivo. Mohlo by sa stať, že Váš ČRT  nebude dostávať dostatočný prídel krmiva a nebude rásť, tak ako má - zakrpatie.

- nehladkajte šteniatka po hlave, môže to mať nepriaznivý vplyv na postavenie jeho uší.

- česte šteniatko od začiatku, ako sa k Vám dostane, aby si zvyklo na hrebene do budúcna

- priúčajte šteniatko výstavným postojom a naučte ho pozerať zúbky. Robte to vždy s láskou a podobrom, aby si zvyklo na to, že sa mu pri tejto činnosti nič nestane.

- neťahajte šteniatku nič nasilu z papuľky. Jeho chrup je slabý, mohli by ste mu vylomiť zúbok a narušiť tak jeho skus - čo je vadou pri zaradení do chovu, ako i na výstavách.

- nedovoľte mu hrať sa s cudzími psami. Jeho imunitný systém je málo odolný voči infekciám a nikdy neviete čoho je nositeľom iný pes.

- so šteniatkom sa nedoporučuje chodiť do cudzieho prostredia skôr ako po dovŕšení jeho štyroch mesiacoch. Vydržte to! Je jasné že musí mať všetky povinné očkovania.

- nepreťažujte fyzicky šteňa (fyzický výcvik u ČRT-ov sa doporučuje až do dovŕšení jedného roka)

- platí zásada, že šteniatko by nemalo kúsať nič tvrdé, kôli tomu aby si nevylomilo zúbok a tým  sa nenarušil  jeho skus. Nedoporučujú sa kosti akéhokoľvek druhu.

(Musím priznať, že mi sme túto zásadu boli donútení porušiť, pretože náš Vanson bol neuveriteľne kúsavý. Kúsal jednoducho všetko, od dreva cez umelú hmotu, naše ruky , nohy a  samozrejme Brissi. Takže sme zvolili menšie zlo a kúpili sme mu v chovprodukte umelú kosť z lisovaných koží. Bol spokojný a my tiež. Kosť pri dotyku jeho slín zmäkla a v podstate kúsal mäkkú kožu.)



V časopise o psoch napísali článok dvaja veterinári a myslím, že sem patria ich dobré rady:(zdroj: TOPDOG )

- pri výbere pohlavia treba mať na pamäti že, psy rastú rýchlešie ako fenky v dôsledku búrlivejšej hormonálnej činnosti hlavne v období dosiahnutia prvého veku života. Extrémne rýchly rast kostry a svalstva hlavne u veľkých plemien  nastáva práve od tretieho do dvanásteho mesiaca života. V tomto období je obzvlášť treba investovať do kvalitného krmiva a kŕmnych doplnkov. Krmivo by malo
obsahovať vysoké percento bielkovín / až 30 a viac %. Pomer vápnik - fosfor by mali byť až 2 až 2,5 - 1. Treba dávať na tieto obsahy veľký pozor hlavne od 3,5 mesiaca, kedy už môže šteniatko začať meniť chrup. Potreba vápnika je v tomto období enormne vysoká. Preto treba podávať doplnky ku krmivu.

- Je nevhodné a takmer kontraindikované pravidelne podávať týmto rýchlorastúcim plemenám mäso, či už v surovom alebo varenom stave. Obsahuje totiž vysoký podiel fosforu, tak isto ako aj ryby a cestoviny. Samozrejme, že občasné spestrenie jedálneho lístka kvalitným mäsom nie je zakázané. Naopak mliečne výrobky, ako tvaroh a mlieko, sú veľmi žiadúce.

(Nám sa osvedčilo ako doplnok podávať jogurty. Brissi bola vždy chudšia ako mala byť, tak sme jej ich miešali s piškótmi. Podávame to do dnes obidvom našim ČRT-om. Perfektne sa do toho dajú namiešať všetky výživové doplnky a im to chutí. Brissi dostáva doplnok na srsť a vápnik a Vanson vápnik a rozdrvené tablety na šľachy, svaly a kĺby. Nehnačkujú z toho a majú to ako dennú maškrtku.)


Článok z časopisu: Русский черный терьер No 1/2008 (4)

  Krátke odporúčania k starostlivosti o ČRT-ov

(Ekaterina Igoreva – veterinárna lekárka ČRT-ov s 10 ročnou praxou - Rusko)
 
Každý chovateľ chce aby jeho pes bol zdravý. V tomto článku hovoríme o predchádzaní niektorých ochorení u ČRT-ov, aby sa týmto chorobám predchádzalo.
V podstate ČRT-i sú dostatočne odolní voči chorobám, veď toto plemeno bolo špeciálne vyšľachtené pre prácu v extrémnych podmienkach, čím získali imunitu voči špecifickým ochoreniam u iných plemien.
To však neznamená, že nemôžu mať zdravotné problémy a že nad nimi môžete mávnuť rukou. Všetko závisí na odchove šteniatka. Zapamätajte si, že čo vložíte do Vášho šteniatka v rannom veku, to získate v jeho dospelosti. To, aby šteniatko vyrástlo do pekného zdravého psa nezávisí od toho či bude mať postavenie domáceho miláčika, strážcu, pracovného psa, alebo veľkého šampióna, ale od:
-         plnohodnotnej stravy kombinovanej vitamínami a minerálmi
-         aktívny telocvik i fyzické hry, prislúchajúce fyzickej zdatnosti psa
-         správneho prístupu a spolunažívania
V celom svete sa už veľa toho popísalo o tom ako kŕmiť psov. Niektorí preferujú domácu, iní granulovanú potravu. Pri domácej strave treba dávať veľmi veľký pozor na percentuálny pomer rôznych druhov krmiva. Nikdy nedávajte v rámci krmiva bravčové mäso a ryby v akejkoľvek forme, či už surovej alebo varenej. A už vôbec nie ryby s kosťami. Vnútornosti sa javia ako dobré, avšak neodporúča sa ich dávať viac, ako dva krát do týždňa. Z mäsa iba hovädzie, baranie, konské a hydina. Vhodné sú krúpy, zelenina a minerálno- vitamínové doplnky. Dodržujete správny pomer surovín. Doplnky musia mať vysokú kvalitu a dávkujú sa podľa doporučenia na príbalových letákoch jednotlivých doplnkov.
 
Hotové krmivá pre šteniatka a psov obsahujú presne vyváženú stravu a doplnky. Pre ČRT-ov ktorí rastú veľmi rýchlo, treba pridávať ku krmivu vápnik (Ca) a prípravky na kĺby, šľachy, kosti a zuby, aby sa dokázali primerane prispôsobiť rýchlorastúcej kostre. Pri nedostatku doplnkov môže u ČRT-ov vznikať bolesť v oblasti kĺbov, šliach, bedier i opornom aparáte. Preto šteniatku v období rastu treba pridávať doplnky obsahujúce glukosamín a chondrotén. Treba sledovať pomer vápnika (Ca) a fosforu (P) s vitamínom D. Je dobré dať šteniatku skontrolavať u veterinára raz -dva krát za mesiac, aký má pomer týchto prvkov v krvi. Takéto testy sa doporučujú robiť aj u pracovných psov, gravidnej feny, juniorov a veteránov.
Pes s vyváženou stravou má zdravé zuby, bezproblémovú lesklú srsť, veselý pohľad, bezproblémový pohyb. Opak hovorí o problémoch a treba navštíviť veterinára.
 
Vakcinácie u šteniatok začínajú od 1,5 mesiaca života. Typ vakcinácie zverte odborníkovi – veterinárovi. Šteniatko zbavte vnútorných aj vonkajších parazitov (blchy, hlísty). Okrem protivírusových očkovaní, doporučuje sa u ČRT-ov aj očkovanie protihubových ochorení ktoré vznikajú u ČRT-ov v oblasti brady a uší. Ak má ČRT napadnutú hubovým ochorením napr. bradu, znakom sú biele alebo hnedé chlpy na brade – hovorí sa tomu, že má bradú poprášenú múkou. Ak u Vášho miláčika objavíte takéto príznaky, jednoducho stiahnite parazity z chlpov dolu a postihnuté miesto ošetrite protihubovým roztokom, alebo púdrom. Treba opakovať 3-4 krát. Predchádzať sa tomuto ochoreniu dá umývaním brady vlažnou vodou, pri veľkom znečistení šampónom a dôkladným oplachom vody. Vytrite bradu do sucha. V letných mesiacoch obzvlášť treba dbať na hygienu brady aj uší, nakoľko  teplé prostredie vyhovuje parazitom. Ak má pes postihnuté hubovými baktériami uši, často sa škriabe, trase hlavou, nespí cez noc, páchne mu z uší, kňučí. Liečenie tohto ochorenia sa prevádza formou vakcinácie a silných atibiotík. Nedá sa povedať že ide o lacnú liečbu. Preto je potrebné aspoň dvakrát do mesiaca vyčistiť ČRT-om uši, vytrimovať srsť z vnútorných zvukovodov, aby sa zabránilo ložisku nákazy. Uši nastriekajte prípravkov na odstránenie ušného mazu (v lekárni) premasírujte a vytrite tampónom, alebo jednoducho papierovou vreckovkou.
 
Raz za 3-4 mesiace treba ČRT-a odčerviť. V letných mesiacoch sú veľmi nebezpečné pre psov kliešte, ale tiež blchy. Zabezpečte svojmu psovi prípravok špeciálne vyvinutý proti napadnutiu kliešťov a bĺch, dostať ho v lekárni i veterinárnych klinikách, či ambulanciách. Aplikuje sa podľa váhy psa. Kliešte sú obzvlášť nebezpečné a môžu zapríčiniť až smrť Vášho psa.
 
K bežnej hygiene Vášho psa patrí kúpanie, česanie a strihanie. Ak máte psa na pracovné a domáce účely alebo ho nepotrebujete  pripravovať na výstavy, resp. gravidnú fenku, ostrihajte ho mašinkou 2x do roka.
 
Ak zuby Vášho psa nie sú také čisté ako by mali byť, skúste si kúpiť špeciálnu pastu na zuby a kefku pre psa a zuby mu prečistite. Tejto procedúre je treba priúčať už šteniatko, aby si na ňu zvyklo. Zubný kameň odstráni veterinár odborným spôsobom.
 
Ak ČRT málo chodí po asfalte, betóne, či inej tvrdej ploche a má dlhé drápky je potrebné mu ich ostrihať. Pozor na nerv ktorý sa ťahá stredom drápku. Je živý a bolestivý. Chlpy na labkách striháme nožnicami na spodnej časti labky v oblasti vakúšikov.
 
Chovateľ si musí všímať zmeny na svojom ČRT-ovi. Nakoniec kto lepšie ho pozná ako Vy. Ak nie ste si istý, resp. ak sa Vám niečo nezdá na správaní Vášho psa, je lepšie sa obrátiť na veterinára.
 
Milujte svojich ČRT-ov, oni milujú Vás. Veď ani jeden nepríde a nepovie čo ho bolí. Preto robte všetko pre zdravie Vášho miláčika. On Vám to vráti!

Dysplázia bedrových kĺbov

/zdroj: internet/

Dysplázia bedrových kĺbov je jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení pohybového aparátu psov.

Čo je to dysplázia bedrových kĺbov?

Je to dedične podmienená vývojová anomália bedrových kĺbov, vyskytujúca sa u psov všetkých plemien, charakterizovaná ireverzibilnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehnovej kosti, ktoré sú príčinou následnej artrózy, subluxácie až luxácie (vykĺbenie). Negatívne ovplyvňuje pohyblivosť, vytrvalosť v neposlednom rade tiež pracovné využitie.

Aká je stavba bedrového kĺbu?

Bedrový kĺb slúži na pripojenie kostry voľnej panvovej končatiny k psovej kostre. Pri normálne vyvinutom kĺbe zapadá hlavica stehnovej kosti (femuru), do kĺbovej jamky (acetabula), ktorá je súčasťou kostry panvy a má miskovitý tvar. Keďže kĺbová jamka ma menší plošný obsah ako hlavica femuru, je pri svojom obvode doplnená chrupavkovitým valom. Hlavica kosti sthenovej má pologuľovitú kĺbovú plochu, ktorá je na vnútornej strane pri vrchole prerušená drobnou jamkou, z ktorej odstupuje krátky oblý väz spájajúci hlavicu femuru s kĺbovou jamkou. Tak ako u každého iného kĺbu je spojenie tvrdých častí spevnené priestranným kĺbovým púzdrom. To odstupuje z väzivového okraja kĺbovej jamky a pripája sa na kŕčok stehnovej kosti. Pohyby, ktoré sa dajú v tomto kĺbe vykonávať sú natiahnutie a ohyb. Ostatné pohyby obmedzuje mohutná svalovina a zábranné väzy.

Na RTG snímku normálne vyvinutého kĺbu môžeme vidieť ideálne pologuľovitú hlavicu stehnovej kosti, uloženú z dvoch tretín v primerane veľkej kĺbovej jamke. Spodný okraj kĺbovej jamky je rovnobežný s okrajom hlavice. Kĺbová štrbina, ktorá vzniká medzi acetabulom a hlavicou kosti stehnovej je úzka.

Pri postihnutí bedrového kĺbu vývojovou vadou (dyspláziou) dochádza k zmenám, ktoré môžeme rozdeliť na: primárne a sekundárne.

K primárnym zmenám patrí: plytká kĺbová jamka a čiastočné až úplné vykĺbenie. V priebehu vývoja sa k nim pridávajú zmeny druhotné, ako sú: výrastky v okolí kĺbu, tvarové zmeny hlavice kosti stehnovej a iné. Aby sa dali tieto vady objektívne posúdiť a porovnávať, boli vypracované mnohé metódy na jej hodnotenie. U nás sa za základ pre posudzovanie RTG snímkov na dyspláziu bedrových kĺbov vybrala norma so smernicami FCi podľa Dr. Norbergera. Podľa nej rozoznávame: negatívny nález a štyri stupne dysplázie, od prvého ľahkého až po štvrtý, ktorý je v podstate už vykĺbenie - luxácia bedrového kĺbu.+

Aké vývojové anomálie môžeme pozorovať pri jednotlivých stupňoch dysplázie (stručná charakteristika)?

 Prvý stupeň - uloženie hlavici stehnovej kosti v acetabule je normálne, nie však ideálne; pologuľovitá, kĺbová štrbina je nepatrne širšia a na spodnom okraji kĺbovej jamky a hlavici stehnovej kosti sa nachádzajú malé tvarové zmeny.

Druhý stupeň - hlavica je nepatrne vykĺbená, nie je ideálne pologuľovitá a má náznak kužeľovitého tvaru. Kĺbová štrbina je širšia. Spodný okraj kĺbovej jamky s okrajom hlavice sa zreteľne rozbieha k pozdĺžnej osi panvy.

 Tretí stupeň - ide o čiastočné vykĺbenie. Vidieť už na prvý pohľad výrazné tvarové zmeny, ako sú kužeľovitý tvar hlavice femuru a široká kĺbová štrbina. Kĺbové plochy nie sú hladké, dochádza k tvorbe kostných výrastkov. Vidieť už výrazné zmeny vznikajúce v dôsledku počínajúcej deformačnej artrózy.

 Štvrtý stupeň - ide o výrazné vykĺbenie, kĺbová jamka je takmer rovná, vznikajú výrazné tvarové zmeny.

Dysplázia bedrových kĺbov sa röntgenologicky vyhodnocuje po dovŕšení veku 12 mesiacov. Toto ochorenie sa vyvíja pomaly a v dvanástich mesiacoch sa predpokladá ukončenie vývoja bedrového kĺbu. Táto hranica dokončenia vývoja je len priemerná, lebo vývoj je ukončený u niektorých plemien, resp. v niektorých líniách omnoho neskôr. Preto by bolo lepšie robiť RTG diagnostiku tohto ochorenia až vo veku 24 mesiacov, prípadne robiť kontrolné vyšetrenie opakovane vo vyššom veku t.j. medzi 3 až 4-mi rokmi života. Z hľadiska organizovania chovu, resp. chovnej selekcie, bolo rozhodnuté robiť vyšetrenie od veku 12 mesiacov.

Aké sú príznaky ochorenia?

Príznaky ochorenia sú rôzne podľa veku psa a mnohých iných faktorov. Veľmi často - hlavne u starších psov - sa stáva, že RTG nález nie je v súlade s klinickým nálezom, t.zn. že stupeň poškodenia kĺbu (stupeň dysplázie) sa neprejavuje vždy adekvátnymi klinickými zmenami popisovanými nižšie.

Na dyspláziu musíme myslieť už pri 4 - 6 mesačných mladých psoch, ktorí sú v dobrom výživnom stave, málo temperamentné, často ležia a rýchlo sa unavia. Majú kymácavú chôdzu, prípadne na niektorú panvovú končatinu krívajú. Nedobre znášajú záťaž pri výcviku alebo tréningu agility. U starších psov sa často stretávame s tým, že pes s veľmi vážnymi zmenami v kostných častiach kĺbu sa pohybuje bez vážnych ťažkostí, dokonca znesie úplné avšak krátkodobé zaťaženie výcvikom a je schopný podať vrcholový výkon. Tiež naopak, pes s ľahkým stupňom môže prejavovať výrazné poruchy v mechanike pohybu.

Z klinických príznakov veľmi často pozorujeme slabé krívanie, ktoré je výraznejšie po pokoji. Pes, ktorý dlhšie odpočíva, hlavne po predchádzajúcej väčšej záťaži, sa len ťažko dvíha a trvá mu dosť dlho, kým sa rozchodí. Pes postihnutý dyspláziou nerád prekonáva prekážky. Má tendenciu sa im vyhýbať. Pri postihnutí vyšším stupňom dysplázie neznáša celodenné zaťaženie výcvikom, opakujúce sa niekoľko dní po sebe. dajú sa vo výcviku používať, ale treba s ich pohybom a chuťou správne hospodáriť. Vyhovuje im kratšie intenzívne zaťaženie. Treba sa vystríhať dlhodobým behom pri bicykli a častým cvičeniam na prekážkach. Nežiadajme od takého psa časté a rýchle zmeny pohybu, a to nielen prudké zastavenie po rýchlom behu do sedu, ale vystríhajme sa aj rýchlym zmenám smeru pohybu. Nie je vhodné robiť dlhé stopy v členitom teréne. Rozhodne sa neodporúča zaradiť ho do prípravy, resp. zúčastňovať sa pretekov v agility. Najlepšie pre takéhoto psa spravíme, ak ho z výcviku úplne vynecháme a bude nám len príjemným spoločníkom na vychádzky do prírody.

To, že sa rôzne stupne dysplázie prejavujú u psov rôzne, je vo veľkej miere ovplyvnené aj ich povahou, vrodeným temperamentom, chuťou pracovať, chuťou vyhovieť povelu svojho psovoda a tiež ich vekom.

Ak pozorujeme prejavy psa pri pohybe, zistíme, že postihnuté psy "rýchlejšie starnú". Pes postihnutý dyspláziou potrebuje omnoho dlhší čas na regeneráciu svojich síl po tréningu ako pes zdravý. Skúsenosti ukázali, že pes s ťažkým stupňom dysplázie vydrží behať, ak ho k tomu nútime, aj celý deň a pritom nemusíme na ňom pozorovať únavu ani krívanie. No takýto pes sa dostane do krízového obdobia, ktoré môže nastať až po 2 - 3 dňoch. Pes pôsobí na nás dojmom lenivého, je ospalý, nechce sa mu vstávať, je bez chuti k práci, môže aj krívať. Prejavuje nechuť k niektorým cvikom. Dlho trvá kým sa rozbehá.

Z týchto dôvodov sa veľmi často stáva, že dysplázia býva príčinou nestabilného výkonu psa, že i pri správnej metodike nedosiahneme stabilný výkon.

Avšak nie vždy pes, ktorý trpí takýmito príznakmi, je postihnutý dyspláziou bedrových kĺbov.

Aká je terapia?

Toto ochorenie sa liečiť v pravom zmysle slova liečiť nedá. Ne zníženie bolestivosti a pohybových ťažkostí bola pokusne vypracovaná chirurgická metóda - pektinectomia. Ide o preťatie m. pectineus (svalu), ktorý patrí k priťahovačom na mediálnej (vnútornej) strane panvovej končatiny. Tento chirurgický zákrok bol skúšaný u psov vyradených z výcviku pre služobné potreby. Nie vždy priaznivý výsledok bol trvalý.

Ďalšie možnosti chirurgického riešenia problému sú endoprotéza - náhrada bedrového kĺbu, prípadne decapitácia capitis osis femoris, čiže odstránenie hlavice stehennej kosti.Šľachový a svalový aparát v tejto oblasti umožňuje udržanie stehennej kosti v takej polohe, že pohyblivosť panvovej končatiny po takomto zákroku je vyhovujúca.

Ďalšia možnosť riešenia problému dysplázie bedrového kĺbu je umožnená momentálnou dostupnosťou kvalitných chonroprotektív (prípravkov na liečbu kĺbov - najmä chrupaviek) na našom trhu. Ide o prípravky CHASSOTON 4% gran., CANIVITON High Density tbl. a CANIVITON FORTE 10 gran. a CANIVITON FORTE 30 gran. od švajčiarskej firmy CHASSOT. Účinnosť oboch prípravkov zvyšuje súčasné používanie prípravku DERMANORM olej / kapsle, taktiež od tejto firmy.

CHASSOTON 4% gran. - prípravok obsahujúci extrakt z novozélandských mäkkýšov Perna Canaliculus má najvyšší účinok v akútnej fáze traumatizácie kĺbu, v iniciálnom štádiu bolesti. Slúži na opätovnú obnovu kĺbovej funkcie, zníženie zápalovej reakcie a zlešenie regeneračného procesu chrupavky. Tento efekt sa zvýši súčasným podávaním nenasýtených mastných kyselín omega 3 (prípravok DERMANORM olej / kapsle), ktoré zbrzdí syntézu protizápalových prostaglandínov a leukotriénov, ktoré zodpovedajú za zápalovú reakciu.

CANIVITON - obsahujúci polysulfátové glykosaminoglykany, sa používa pri neinfekčných traumatických poškodeniach kĺbových funkcií. Brzdí enzýmy poškodzujúce chrupavky. Je veľmi účinný pri liečbe všetkých degeneratívnych kĺbových ochorení (artrózach) aj svojim stimulačným efektom na syntézu chrupavky. Zabezpečuje mechanickú pružnosť a schopnosť záťaže chrupavky. Jeho podávanie musí byť dlhodobé - niekoľko týždňov až mesiacov. Bol dokázaný jeho veľký význam v profylaxii vzniku dysplázie bedrových kĺbov u mladých psov, kedy zamedzuje vzniku tohto ochorenia u psov so sklonom k ochoreniu na dyspláziu, ako aj v prevencii vzniku stareckej artrózy.

Koncept pre úspešnú terapiu degeneratívnych kĺbových ochorení pozostáva z krátkodobého podávania prípravku s obsahom extraktu z novozélandských mäkkýšov a s nenasýtenými mastnými kyselinami - cca 2 - 4 týždne, a potom by malo nasledovať dlhodobé podávanie prípravku s chondroitinsulfátom - min. 100 dní.

V chove sa nesmie zabúdať, že aj napriek tomu, že dnes už dokáže veterinárna medicína riešiť problémy dysplázie bedrových kĺbov, treba s touto chorobou bojovať naďalej aj na poli genetiky.

MVDr. Danica Kocúrová
Výsledky rtg. bedrových kĺbov sa zapisujú do rodokmeňa a táto informácia sa zapisuje aj všetkým jeho potomkom. Nájdete ju pod medzinárodnou skratkou HD (hip dysplasia). Vyhodnocujú sa obe strany (ľavý i pravý kĺb). Zápis HD 0/0 alebo HD A/A (bez nálezu - HD frei) znamená zdravé kĺby bez anatomických odchýlok. Čím vyššie číslo, tým väčšia anatomická nepravidelnosť, tým vyšší stupeň dysplázie. Škála hodnotenia je od 0 do 4, alebo od A do E.
 
Ideálny vek pre röntgenovanie kĺbov je po ukončení telesného rastu a vývoja, t.j. minimálne po 18.mesiaci veku psa. No štatistiky ukazujú, že röntgenovanie kĺbov mladého psa, dokonca už v ôsmom mesiaci jeho veku, je z 90% spoľahlivé. 
 
V Slovenskom chove smú byť využívané len psy / suky s negatívnym nálezom = 0 (A)
V Čechách je povolené 1 (B), na Slovensku je v prípade 1 (B) nutné po uplynutí 6 mes. opakované snímkovanie
  • 0 (A) = výborne utváraný bedrový kĺb
  • 1 (B) = hraničný nález, tzv. prechodný stupeň medzi ideálnym kĺbom a dyspláziou, ktorý signalizuje možné rozvinutie dysplázie. Ak bol tento nález diagnostikovaný pred osemnástym mesiacom veku psa, doporučuje sa po uplynutí minimálne šiestich mesiacoch snímkovanie zopakovať a obe snímky porovnať. Ak došlo čo len k najmenšiemu zhoršeniu stavu kĺbu, ide o dyspláziu. Ak je stav kĺbu nemenný, ide o kĺb s malou anatomickou odchýlkou od ideálu. Výsledok sa do rodokmeňa zapíše až po porovnaní oboch snímkov.
  • 2 (C) = ľahký stupeň dysplázie
  • 3 (D) = stredný stupeň dysplázie
4 (E) = ťažký stupeň dysplázie
Faktory dedičnosti: pes ako aj všetky cicavce má vždy jednu polovicu dedičných vlôh od otca a druhú od matky. Tieto dedičné vlohy sú uložené v tzv. chromozómoch, v ktorých je obsiahnutých nesmierne množstvo génov, obsahujúcich všetky dedičné vlohy (informácie). Tieto gény vytvárajú určité génové komplexy. Bohužiaľ je to však tak, že za DBK a jej rozsah sú zodpovedné viaceré génové komplexy a teda až keď väčšina zúčastnených génov vykazuje defekt, ktorý vedie ku DBK, má pes skutočne neskôr DBK. Nakoľko sa však dedičné vlohy od matky a otca môžu ľubovoľne kombinovať, môže sa veľmi jednoducho stať, že menšina defektných génov od otca aj od matky sa u potomstva znásobí, a teda defektné gény v zodpovedajúcom génovom komplexe dosiahnu prevahu (väčšinu) a teda šteňa zdedilo vlohu pre DBK aj keď obaja rodičia sú DBK negatívni (teda 0/0). Zákerné je teda, že aj dvaja DBK negatívni rodičia môžu dať veľmi ľahko DBK pozitívne potomstvo.
 
Čo sa teda z chovateľského hľadiska dá robiť, aby sa tento problém dostal pod kontrolu?
Odborná literatúra ponúka tri rozličné metódy riešenia:
 
1. Chovať len s DBK negatívnymi jedincami (0/0). Kontrolovať celé potomstvo na DBK.
Ak sa vyskytne u potomstva čo len jeden jediný jedinec s pozitívnym DBK, musí sa tento jedinec, všetci jeho súrodenci, ako aj obaja jeho rodičia vylúčiť z chovu. Rodičia sú v tomto prípade nositeľmi defektných DBK génov, ktoré sú však u nich v menšinovom zastúpení oproti zdravým DBK génom a preto rodičia nevykazujú pozitívne DBK. Ak sa proti DBK bojuje takto nekompromisne, dá sa táto choroba odstrániť v pomerne krátkom čase. Táto nekompromisná metóda sa však bohužiaľ nedá v praxi celkom dobre realizovať a to ako z chovateľských dôvodov (počet RR k dispozícii pre chov je príliš nízky), tak aj z technických dôvodov (presadiť RTG vyšetrenie na DBK u celého potomstva je prakticky nemožné)
 
2. Ostáva teda druhá metóda, ktorá je v poradí druhá najlepšia: Chov len s DBK negatívnymi jedincami. Tu dosiahneme úspech až po oveľa dlhšej dobe. Až po troch -štyroch generáciách sa nám podarí riziko DBK dedičnosti znížiť pod 1%.
 
3. Táto tretia metóda sa musí použiť u plemien, u ktorých je počet chovných jedincov veľmi nízky a zaťaženie na DBK tak veľké, že vylúčenie všetkých DBK pozitívnych jedincov, by viedlo ku zániku plemena. Tu je teda možné spájať jedince s prechodným alebo ľahkým stupňom DBK (t.j. 1,2) len s jedincami DBK negatívnymi (0/0). Táto metóda však v konečnom dôsledku nie je opatrením proti DBK, ale naopak, použitím tejto metódy sa DBK pozitívni jedinci v danom plemene väčšinou viac rozšíria.
 
Toľko teda veda. Pre majiteľov  z už povedaného by mali vyplynúť nasledovné: chovať len na DBK negatívnych jedincoch, podľa možnosti sa snažiť o to, aby všetky šteňatá boli v 18. mesiacoch zröntgenované. Kúpne zmluvy, v ktorých sa chovateľ zaviaže, v prípade pozitívnej DBK vrátiť novému majiteľovi určitú čiastku z kúpnej ceny šteňaťa sa tiež zdajú byť veľmi dobrým prostriedkom.
Ak sa medzi potomstvom vyskytne veľký počet DBK pozitívnych jedincov, musí poradca chovu veľmi starostlivo zvážiť, či sa na týchto rodičoch má ďalej chovať (a to s obidvoma)

  


 



TOPlist